BRATISLAVA/KRUPINA (27. januára 2012) – Nedávno prijatý nový zákon o spotrebnej dani z alkoholických nápojov, ktorý nadobudol účinnosť od 1. 1. 2012, je diskriminačný, protiliberálny a protieurópsky a jeho priamym dôsledkom je faktická likvidácia producentov ovocných vín na Slovensku. Tento legislatívny nezmysel neprinesie do štátneho rozpočtu ani cent navyše, naopak: bude znamentať negatívne dopady na celý výrobný reťazec od pestovateľov ovocia, cez výrobcov, až po maloobchod. Výrobcovia ovocných vín budú preto zrejme nútení hľadať ochranu u orgánov Európskej komisie.
„Skokové zavedenie spotrebnej dane, ktorá viac ako strojnásobí cenu ovocného vína, je ekonomický nezmysel. Ovocné víno sa okamihom zavedenia takejto spotrebnej dane stáva nepredajným výrobkom a žiadnemu producentovi sa nemôže jeho výroba oplatiť. Preto musíme naše prevádzky zavrieť. Už sme rozdali našim zamestnancom výpovede a poslali ich domov,” zdôraznil Štefan Trnka, riaditeľ Vinárskych závodov Krupina, a.s. Výsledkom nového zákona je strata niekoľkých desiatok pracovných príležitostí v regióne s takmer 20-percentnou nezamestnanosťou. „Nechápeme postup ministerstva financií, ktoré najprv zaťažilo ovocné víno likvidačnou spotrebnou daňou, zatiaľ čo révové víno od spotrebnej dane neférovým spôsobom oslobodilo. Už vôbec nechápeme postoj prezidenta Gašparoviča, ktorý podpísal zákon s výhradou, že v budúcej novele zákona bude k révovým vínam s nulovou sazbou zaradená i medovina.
„Zákon je diskriminačný, zavádza selektívne daň na ovocné víno, pričom v štátoch EÚ platí zásada neutrality – daň z révového a ovocného vína je buď nulová, alebo rovnaká pre obidve skupiny. Nulová sadzba je vo všetkých štátoch EÚ, kde je rozšírené pestovanie vínnej révy a ovocia. Máme k dispozícii judikát Európskeho súdneho dvora, ktorý v podobnom spore v Dánsku rozhodol o neprípustnosti rôznych daní u révového a ovocného vína,“ uvádza Gabriel Slanicay, konateľ spoločnosti Linea SK.
Výrobcovia ovocného vína neveria, že jediným účelom zavedenia novej úpravy spotrebnej dane bolo vymazanie ovocných vín z trhu. Ani v dôvodovej správe k zákonu, ani v parlamentnej rozprave predkladateľ zákona taký úmysel nikdy nedeklaroval. Domnievame sa, že sa poslanci Národnej rady SR stali obeťou omylu, keď svojím hlasovaním schválili niečo, čo vôbec nebolo zámerom ani vlády, ani zákonodarcov. „Inak si to nevieme vysvetliť,“ dodal G. Slanicay.
1. Vláda SR pri zdôvodňovaní nového zákona opakovane tvrdila, že účelom novej úpravy je obmedzenie daňových únikov z výroby a predaja alkoholu. Zavedenie likvidačnej dane na ovocné víno žiadne daňové úniky neobmedzí.
2. Minister Mikloš pri obhajobe zákona pred poslancami výslovne uviedol, že „tento zákon nezvyšuje ani o jeden cent žiadnu spotrebnú daň”. V skutočnosti zákon zdražil ovocné vína, ktorých priemerná veľkoobchodná cena bola cca 58 centov za liter, o spotrebnú daň vo výške 1,35 eur na liter, teda viac ako trojnásobne, resp. o cca 230%.
3. Pri predkladaní zákona Vláda SR výslovne deklarovala, že nová úprava nebude mať žiadny vplyv na podnikateľské prostredie, žiadne sociálne vplyvy, žiadny vplyv na hospodárenie obyvateľstva, ani na rovnosť príležitostí. Nič z toho nie je pravda. V Krupine sa v dôsledku tohto zákona ocitlo na dlažbe 20 teraz už bývalých zamestnancov Vinárskych závodov. Viac než 25 miliónov litrov jablkového vína sa stane nepredajnými, čo okrem výrobcov negatívne ovplyvní i maloobchod, ktorý tak príde o cca 25 mil. € obratu (približne 10 mil. € marže). Zastavením výroby jablčných vín príde viac než 6000 ton opadaných muštových jabĺk navnivoč – to sa dotkne stoviek lokálnych pestovateľov, ktorí stratia pre svoje ovocie odbyt.
4. Vláda výslovne uistila poslancov, že nový zákon je v súlade s medzinárodnými dohodami a európskym právom. Razantné znevýhodnenie jedného typu vína (jablkového) oproti ostatným tichým vínam (révovým) či oproti tzv. tichým fermentovaným nápojom (medovine) je pritom v celej Európskej únii unikátom. Takáto diskriminácia je v priamom rozpore s právom EÚ.
Výrobcovia ovocných vín sa preto v decembri minulého roka obrátili listom na predsedníčku Vlády SR I. Radičovú, na ministra financií I. Mikloša, na ministra hospodárstva SR J. Miškova, aj na prezidenta SR I. Gašparoviča. „Prezident a minister financií nám dodnes ani len neodpovedali,“ dopĺňa Štefan Trnka. „Nezostáva nám nič iné, ako obrátiť sa priamo na poslancov NR SR a vysvetliť im, že im vláda nehovorila pravdu. Bolo by smutné, keby protiliberálne a protieurópske kroky slovenskej vlády musela s veľkou hanbou naprávať až Európska komisia. Dúfame preto, že poslanci Národnej rady SR pochopia, že sa stala chyba, a budú ochotní túto chybu napraviť,“ uzatvára Š. Trnka.